Články - Uverejnené články
Článok z Kankánu
V posledných rokoch došlo k veľkému rozvoju homeopatie na Slovensku. Súčasne sa však objavovali nesúhlasné reakcie niektorých predstaviteľov konvenčnej medicíny a dokonca aj určitých náboženských kruhov. Aký je status homeopata na Slovensku sme sa spýtali pneumológa, vedeckého sekretára Slovenskej homeopatickej spoločnosti a katolíka MUDr. Vladimíra Petrociho.
Rozmanitosť postojov k homeopatii na Slovensku je obrazom veľmi rôznorodého statusu homeopatie v rôznych krajinách sveta. V Brazílii je homeopatia medicínskym odborom rovnako ako vnútorné lekárstvo, chirurgia alebo neurológia. Rovnoprávne, štátom uznané postavenie homeopatie a konvenčnej medicíny je aj v Indii. Kroky k začleneniu homeopatie do štátom zabezpečovanej zdravotnej starostlivosti sa podnikli v Nórsku a v Južnej Afrike. Ale takmer vo všetkých krajinách sveta tí, ktorí majú právo liečiť využívajú homeopatiu na pomoc chorým.
Protirečivé postoje k homeopatii vyplývajú z prevládajúcej paradigmy súčasnej konvenčnej medicíny. Paradigma je sústava vzorov, všeobecne prijímaných predstáv v niektorej oblasti poznania. Paradigma súčasnej medicíny je len ťažko zlučiteľná s mnohými tzv. nekonvenčnými metódami liečenia.
Pri početných dvojitých slepých skúškach sa ukázalo, že homeopatické lieky majú oveľa vyššiu účinnosť ako placebo, teda neaktívna látka. A v homeopatickej praxi sa stretávame s vynikajúcimi výsledkami Napriek tomu však mnohí konvenční lekári by radšej spochybnili dvojitý slepý pokus, jeden zo základných kameňov klinického výskumu, než by pripustili, že by mohla byť účinná metóda liečby, ktorá nezodpovedá rámcu všeobecne prijatých poznatkov, v ktorom sa pohybujú. Realita odporuje ich predstave o realite.
Jeden z prvých, ktorí upozornili na neexistenciu absolútnej pravdy vo vede bol izraelský lekár a filozof Ludwik Fleck. Uvedomil si, že "pravdy" vznikajú a vyvíjajú sa. Pravda vo vede závisí na konkrétnom spôsobe myslenia skupiny vedcov, teda na skupinovom myslení, ktoré je pre túto skupinu spoločné. Pravda a omyl vo vede majú zmysel len v rámci toho-ktorého kolektívu, s ohľadom na daný spôsob myslenia a sú závislé od cieľa výskumu. Podľa Flecka rôzne pohľady na tú istú vec môžu byť rovnako pravdivé. Vezmime si napríklad vztah Zeme a Slnka. Biblickou pravdou je, že Zem stojí a Slnko okolo nej obieha. V knihe Kazateľ (1,5) čítame: "Slnko vychádza a slnko zapadá a ženie sa späť na miesto, kde zasa vyjde". Moderná veda však prijala za dogmu Koperníkovu hypotézu, že nie Slnko ale Zem obieha okolo Slnka. Táto heliocentrická predstava odporuje našej každodennej skúsenosti, že slnko stúpa a klesá na oblohe. S iným pohľadom na túto skutočnosť prišiel Albert Einstein. Einsteinova teória relativity sa vzťahuje na naše merania aj na naše vnímanie vesmíru. Neexistuje pevný bod, len vzťahy medzi objektami. Pretože všetko je relatívne, relatívna je aj pravda. Podľa Einsteina obidva výroky - "Slnko je v pokoji a Zem obieha okolo Slnka", ako aj "Slnko obieha okolo Zeme" sú rovnako pravdivé. Einsteinov žiak Hawking prináša ďalší možný pohľad na vesmír. Pretože vesmír sa neustále rozpína, dráha Zeme nie je elipsa, ale nekonečná špirála. V Hawkingovom vesmíre neobieha Slnko okolo Zeme ani Zem okolo Slnka. Tieto tri teórie, Ptolemaiova geocentrická, Koperníkova heliocentrická a Einsteinova teória relativity sú rovnako pravdivé, ani jedna z nich nevylučuje druhú a používajú sa podľa toho, ktorá z nich pre danú situáciu a cieľ najviac vyhovuje. Planéty krúžia podľa Keplerových zákonov, galaxie sa rozpínajú podľa Hawkingových rovníc a geocentrický pohľad na vesmír prevláda v našom každodennom živote, pretože najviac vyhovuje bežnej skúsenosti.
Myslenie v medicíne má vlastný spôsob overenia pravdivosti svojich tvrdení. Každý postup, ktorý zlepší pacientovo zdravie je medicínsky správny. Preto by mala medicína skúmať nielen konvenčné postupy, ale aj nekonvenčné metódy, ktoré tak často označuje za šarlatánstvo. Podľa príkladu prírodných vied medicína stále ešte lipne na absolútnej pravde a atakuje všetkých, ktorí prinášajú odlišné koncepcie. Mnohí kolegovia sa z homeopatie vysmievajú alebo proti nej bojujú. Pritom o nej takmer nič nevedia a nikdy si ju nevyskúšali v praxi. Riadia sa svojimi predstavami a predsudkami a nie reálnou praxou, ktorá jediná by mala byť skutočným kritériom. Teoretik vývoja vedy Thomas Kuhn povedal, že každý nový zásadný objav je postupne vnímaný v troch štádiách. Najprv sa z neho ľudia smejú, potom proti nemu bojujú a nakoniec je všeobecne prijímaný.
Vysvetliť mechanizmus pôsobenia homeopatických liekov nie je jednoduché. Zdá sa, že nakoniec to bude matematika, ktorá to umožní. V posledných dvadsiatich rokoch sa prudko rozvíja teória chaosu. Ovplyvnila všetky vedné oblasti, pretože popisuje reálne prírodné deje a nie teoretické laboratórne konštrukcie. Jedným z prototypov chaotického správania sa systému je vírivý, turbulentný pohyb. A presne tento sa využíva pri príprave homeopatických liekov. Po každom zriedení sa musí týmito roztokmi triasť, inak by boli neúčinné. Vo fraktálovej geometrii, ktorá úzko súvisí s teóriou chaosu, sa stretávame s opakujúcou sa vnútornou podobnosťou štruktúr. Je to blízke prvému zákonu homeopatie, zákonu podobnosti. Pri vysvetlení mechanizmu homeopatických liekov nám teda zrejme nepomôže chémia, ani fyzika, na ktoré je orientovaná konvenčná medicína, ale matematika. Asi to je aj jednou z príčin tohto veľkého nedorozumenia medzi konvenčnými lekármi a homeopatmi.
Postavenie homeopatov na Slovensku je celkovo nejasné. Na Slovensku chýba zákon o nekonvenčnej zdravotnej starostlivosti. Veľká a veľmi rýchlo sa rozvíjajúca oblasť nášho života visí vo vzduchoprázdne. Živnostenský zákon sa nevzťahuje na žiadne liečenie a ministerstvo zdravotníctva sa tejto téme vyhýba. Zo zákona vyplýva, že na Slovensku zatiaľ môžu liečiť len lekári. Preto členmi Slovenskej homeopatickej spoločnosti sú len lekári a farmaceuti. Naša spoločnosť má asi 500 členov. Napriek tomu, že títo kolegovia majú vzdelanie v konvenčnej medicíne ako aj v homeopatii, žiadna právna norma neumožňuje ich samostatnú prax. Okresní lekári dokonca ani nepovolia zaradenie homeopatie do zoznamu služieb a výkonov súkromných lekárov. Pritom homeopatia je tak obsiahla disciplína, že na jej skutočné zvládnutie je potrebná špecializácia. Samozrejme, aj lekári prvého kontaktu alebo špecialisti z rôznych iných medicínskych odborov môžu predpísať homeopatický liek, ale málokedy ide o viac ako o symptomatický predpis, pretože nemajú dosť času na skutočné homeopatické vyšetrenie. Preto jedným z najdôležitejších cieľov Slovenskej homeopatickej spoločnosti je dosiahnutie legislatívneho rámca umožňujúceho samostatnú homeopatickú prax. Tak by mohla byť skutočne kvalitná a pomáhať aj v prípadoch neriešiteľných konvenčnými prostriedkami. Pritom je to spôsob liečby podstatne lacnejší a oveľa príjemnejší pre pacienta v porovnaní s konvenčnými prostriedkami.
Mnohé zdravotné poisťovne v zahraničí, napríklad vo Švajčiarsku, vo Francúzsku, v USA, v Brazílii alebo v Indii preplácajú homeopatickú liečbu. Verím, že aj naše zdravotné poisťovne by ju začali preplácať, pretože by to bolo pre ne výhodné. Homeopatické lieky sú veľmi lacné. To najdrahšie je tu čas strávený s pacientom, aby homeopat rozhovorom a pozorovaním zistil správny liek. Stojí to však zato, lebo homeopatia vie liečiť aj zložité chronické ochorenia, ktorých je dnes väčšina. Chronickí pacienti kolujú od jedného špecialistu k druhému. Často sa necítia o nič lepšie, napriek tomu, že absolvujú stále nákladnejšie vyšetrenia. A poisťovne musia za všetky tie vyšetrenia a lieky platiť. Je to nesmierna ekonomická záťaž pre celú spoločnosť. Rozšírenie homeopatie by viedlo k značným úsporám. Francúzska vláda v roku 1991 pri svojom prieskume zistila, že náklady na homeopatickú zdravotnú starostlivosť na lekára boli len polovičné v porovnaní s nákladmi pri konvenčnej liečbe u lekárov prvého kontaktu. Úspory boli tým vyššie, čím mal lekár dlhšiu prax v homeopatii. Pri štatistickej práci, ktorá skúmala 130 000 vyšetrení, Národná zdravotná poisťovňa vo Francúzsku v roku 1996 zistila, že pacienti liečení homeopaticky boli práceneschopní 3,5 krát kratšie než pacienti liečení u všeobecných konvenčných lekárov.
Pýtate sa aj na vzťah homeopatie a cirkvi. Myslím, že aj tu nedorozumenie vzniklo z mylného predpokladu, že existuje absolútna pravda, to znamená jediný možný pohľad na realitu. Charakteristické je, že výhrady náboženského charakteru vznikajú u niektorých veriacich fundamentalisticky orientovaných cirkví (Svedkovia Jehovovi, Adventisti siedmeho dňa, Bratská jednota baptistov, Kresťanské zbory) ale aj na opačnom póle, ktorý predstavuje Charizmatické hnutie. Čím vášnivejšie je niekto presvedčený o svojej pravde, tým ťažšie prijíma iný pohľad na vec. Veľmi triezvy postoj zaujali oficiálni predstavitelia katolíckej cirkvi. 6. júla 1996 slovenskí biskupi podpísali vyhlásenie, ktoré jednoznačne deklaruje, že homeopatia priamo nesúvisí s náboženstvom a že je to záležitosť odborníkov. Toto vyhlásenie bolo publikované v Katolíckych novinách 19. júla 96.
Celá náboženská argumentácia proti homeopatii je dosť zmätená a naivná. Základnou myšlienkou je to, že len Ježiš môže uzdravovať a ako si niekto iný môže uzurpovať toto právo. Odpoveď je veľmi jednoduchá. Keď sa dá všetko vyriešiť modlitbou, načo sú nám tisíce lekárov a desiatky nemocníc? Ďalším problémom je zatiaľ celkom nevyjasnený mechanizmus pôsobenia homeopatických liekov. Náboženskí oponenti homeopatie predpokladajú v nich pôsobenie Zlého Ducha, pretože teoreticky vo vyšších riedeniach už by nemala byť ani molekula pôvodnej látky. Riešenie tejto dilemy je podobné ako v časoch Koperníka a Galileiho. Aj keď sa z hľadiska bežnej skúsenosti vec zdá byť jasná, nemusí to byť jediná pravda. Predstavme si kocku o objeme kubického metra. Odsajme z nej všetok vzduch. Nezostane v nej ani jedna molekula látky. Napriek tomu naša kocka nezostane prázdna. Ak by sme do nej umiestnili meracie prístroje, zistili by sme veľký počet elektromagnetických vĺn a žiarení. Ale dokonca ani tie nie sú potrebné na zdôvodnenie silového pôsobenia na objekty, ktoré sa dostanú do blízkosti kocky. Nové vedecké zistenia hovoria, že aj absolútne vákuum bez atómov, molekúl a žiarenia je štruktúrované, to znamená nie je homogénne, nie je rovnaké vo všetkých smeroch. Morfogenetické pole je geometrickým usporiadaním priestoru, k svojej existencii nepotrebuje žiadnu hmotu ani energiu. Teória chaosu umožňuje vysvetliť vznik tvarov vďaka atraktorom, ktoré vnášajú poriadok do náhodných dejov. Opäť však opakujem, ide o pohľad matematický resp. geometrický. Preto ak sa na to bude pozerať niekto z hľadiska chemického, povie si, že je to nezmysel. Rovnako nezmyselné je z hľadiska bežnej skúsenosti to, že Zem obieha okolo Slnka a nie naopak.
Stretol som sa aj s obvineniami, že homeopatické lieky vedú k posadnutosti a negatívne menia psychiku človeka. O žiadnom prípade posadnutosti alebo zviazanosti po homeopatických liekoch neviem. Ešte ako člen výboru Slovenskej homeopatickej spoločnosti pre náboženské otázky som pátral po takýchto prípadoch, ale nezistil som ani jeden. Podobne priateľ, ktorý študuje teológiu v Turíne sa tejto veci venoval celý mesiac. Ani on nezistil žiadny prípad duchovného poškodenia v Turínskej diecéze po požití homeopatík.
Samozrejme je pravdou, že homeopatické lieky môžu ovplyvniť duševný stav človeka. Rovnako ako môžu ovplyvniť jeho telesný stav. Ale o to nám predsa ide. Ak je niekto výbušný a agresívny, pomôže mu správne zvolený liek ukľudniť sa, ak niekto trpí na veľkú trému pri vystúpení, pomôže mu zbaviť sa jej. Je to kladné pôsobenie. Psychofarmaká predpísané psychiatrom tiež ovplyvňujú duševný stav a nikoho ani nenapadne hovoriť o nečistých silách a mágii. Problém by mohol vzniknúť, len keby niekto užíval homeopatický liek nesprávne - nesprávny liek alebo zbytočne často. Naše lieky sú schopné vytvoriť určitý jasne definovaný súbor príznakov u človeka alebo zvieraťa. To je aj jeden zo spôsobov zisťovania ich účinku. Zdraví ľudia si vezmú im neznámy liek a zapisujú všetky svoje telesné a duševné príznaky. Preto ak niekto užije nesprávny liek, môžu sa uňho objaviť príznaky charakteristické pre tento liek, nevedomky urobí tzv. skúšku lieku. Nič hrozné sa však nestane, stačí jednoducho nedať si ďalšiu dávku a tieto príznaky vymiznú. K trvalému vyliečeniu dochádza len tam, kde patologický obraz choroby je podobný obrazu podaného lieku. Akoby homeopatický liek ozrejmil organizmu tvar chorobnej štruktúry, v ktorej uviazol a prebudil regulačné mechanizmy vedúce k opusteniu tohto stavu. Očkovanie je vlastne druhom homeopatie. Vo forme očkovacej látky sa do organizmu vnášajú choroboplodné zárodky, na ktoré imunitný systém reaguje a vďaka tomu je schopný zvládnuť podobné ochorenia.
Homeopatia je úžasná metóda liečenia. Keď sa správne používa je neobyčajne efektívna, lacná, bez akéhokoľvek toxického pôsobenia. A v neposlednom rade je to metóda, ktorá navracia ľudskú dôstojnosť do liečebného procesu, pretože homeopati na to, aby našli správny liek potrebujú nájsť a pochopiť individualitu každého chorého človeka. Dúfam len, že čím skôr nastane tretie štádium jej spoločenského vnímania, jej všeobecné prijatie.