Články - Uverejnené články
Homeopatia a mýty
V posledných mesiacoch zaznamenávame horúčkovitú aktivitu odporcov homeopatie. Ide o trio, ktoré tvorí: v.d.p. Eliáš Dohnal, MUDr. Anton Oberhauser a Doc. MUDr. Ivan Maňka, CSc. Všetci traja používajú argumenty účelovo vytrhnuté väčšinou z okrajovej a popularizačnej literatúry o homeopatii s jediným vopred stanoveným cieľom - zdiskreditovať ju. Ako Šavol strážiaci šaty kameňujúcich s vierou, že koná svoju svätú povinnosť, tu vystupuje pán Anton Selecký, šéfredaktor časopisu Rosa.
Vyššie menovaní využívajú všetky dostupné formy popularizácie svojich názorov, od letákov, cez prednášky a videokazety, až po články v časopisoch a novinách. V týždenníku Fakty tiež boli uverejnené dva články z ich dielne obviňujúce homeopatiu z nevedeckosti, šarlatánstva, okultizmu, mágie, gnosticizmu, astrológie, veštenia, budhizmu, reinkarnácie, New Age, slobodomurárstva a podobných nezmyslov.
Vzhľadom na množstvo dezinformácií a poloprávd považujeme za potrebné podať niekoľko základných informácií. Homeopatia je vedecká metóda liečenia, ktorá je založená na experimente a klinických skúsenostiach. Základným pravidlom homeopatie je: Similia similibus curentur, teda je to liečba liekom, ktorý sa svojím účinkom podobá chorobe, na rozdiel od alopatickej, tzv. klasickej medicíny, ktorá lieči prostriedkami, ktoré nesúvisia s individuálnymi prejavmi ochorenia u toho - ktorého pacienta. Napríklad pri pocite pálenia žalúdka daným zvýšenou tvorbou žalúdočných kyselín, alopatický lekár podá antacidá, t.j. zásadité látky, homeopat podá na základe konkrétnych, individuálnych pocitov pacienta liek, ktorý dokáže u zdravého človeka presne takéto pocity vyvolať.
To však neznamená, že homeopatia je liečba symptomatická. Príznaky pacienta sú len prostriedkom nájdenia správneho homeopatického lieku, ktorý zásadne ovplyvní chorobne zmenený stav organizmu a povedie k jeho úplnému vyliečeniu alebo v prípade už nevyliečiteľného ochorenia k zmierneniu ťažkostí pacienta.
Homeopatia si získala už v minulom storočí veľkú obľubu medzi najširšími masami obyvateľstva vďaka efektívnej liečbe morových a cholerových epidémií, ale aj medzi aristokraciou. Napríklad už od polovice minulého storočia sa anglická kráľovská rodina lieči homeopaticky. Vo Francúzsku 18 000 praktických lekárov (teda každý tretí), 700 veterinárnych lekárov a 2000 zubných lekárov denne predpisuje homeopatické lieky. Nedávno nórsky parlament jednohlasne schválil začlenenie homeopatie a akupunktúry do oficiálneho systému starostlivosti o zdravie. Podľa Svetovej zdravotníckej organizácie 70 % obyvateľov Zeme využíva nealopatické spôsoby liečby.
Podstatou výberu správneho lieku je nájsť mentálne, celkové a lokálne príznaky, ktoré sú zriedkavé a zvláštne a individualizujú pacienta. Existuje niekoľko tisíc homeopatických liekov. Jeden liek môže mať aj 10 - 15 tisíc príznakov. Nie je teda možné všetky si ich zapamätať. Nájdeme ich však v odbornej literatúre - v repertóriách, v ktorých sú k jednotlivým príznakom priradené lieky. Vyhodnotí sa, ktoré lieky sa najviac opakujú v súvislosti s príznakmi pacienta. Pacientovi je ordinovaný ten liek, ktorý je svojim súborom príznakov najviac podobný súboru príznakov zistených u pacienta.
Lieky sú pripravované z rastlinných, minerálnych a živočíšnych zdrojov. Môže ísť o materské tinktúry, v ktorých je látka vo vážiteľnom množstve. Je to forma užívaná napr. vo fytoterapii. Fytoterapia ich však používa alopatickým spôsobom. V prvých rokoch svojej praxe používal objaviteľ homeopatie Samuel Hahnemann výhradne tieto materské tinktúry. Napriek tomu to bola homeopatia, pretože šlo o liečbu podobného podobným.
Až neskôr zistil, že efekt lieku pretrváva, aj keď sa látka riedi a po každom riedení sa pretrepe. Výhodou takto upravených východzích látok je strata toxicity, ak ide o jedovatú východziu látku a zvýšenie účinku takto upraveného lieku. Tento proces prípravy homeopatických liekov sa volá potenciácia resp. dynamizácia. Pri príprave homeopatických liekov sa v mnohých firmách využívajú výhradne stroje. Homeopatické lieky sú dostupné v originálnych baleniach v lekárňach.
Odporcami homeopatie, ktorí sa opierajú len o svoje zaužívané postupy myslenia, je práve potenciácia spochybňovaná a vyhlasovaná za iracionálnu. Spomeňme si však na búrlivé spory o to, či môžu lietať stroje ťažšie ako vzduch alebo nie. V tomto spore 19. storočia jedna strana vyhlasovala, že ide o číry nezmysel, lebo to odporuje zdravému rozumu. Podľa Murphyho zákonov objavy vznikajú tak, že všetci vedia, že je niečo nemožné, kým nepríde niekto, kto o tom nevie a dokáže to.
Okrem toho už nie je pravdou, že sa nedá vedecky dokázať zachovanie informácie o látke prostredníctvom vody, v ktorej bola táto látka predtým rozpustená a pretrepávaná, a to aj v takom riedení, že voda už neobsahuje ani jednu molekulu pôvodnej látky. Team J. Benvenistu podal v auguste 1987 dôkaz, že aj extrémne zriedené a pretrepávané antisérum proti imunoglobulínu E je schopné spustiť degranuláciu ľudských bazofilov. Tento dôkaz podporil Del Giudice spolu so svojimi spolupracovníkmi. V roku 1988 na základe svojich experimentov v oblasti kvantovej elektrodynamiky, ktoré sa týkali predtým neznámych koherentných domén vody zistili, že vo vode sa nachádzajú skupiny molekúl, ktoré sa správajú ako elektrický dipólový laser a teda v súčinnosti a superžiarivo vysielajú a prijímajú energiu. Od toho času pribudlo mnoho experimentálnych prác, ktoré sa pokúšajú vysvetliť "pamäť vody". Na dokonalé objasnenie tejto zvláštnej vlastnosti vody bude pravdepodobne potrebné ešte veľa času, ale odmietať niečo a priori, na základe predsudkov, lebo to odporuje tzv. zdravému rozumu je prístup mimoriadne zavádzajúci. Len praktická skúsenosť a experiment sú vo vede adekvátnymi argumentami.
Ako doklad serióznosti výskumov na poli homeopatickej medicíny bolo zverejnené metodologické zhodnotenie klinických pokusov uskutočňovaných v tejto oblasti. Skupina epidemiológov z univerzity v Limbourgu uskutočnila zhodnotenie viac než sto klinických prác prevedených v oblasti homeopatie a výsledky publikoval v renomovanom časopise British Medical Journal (BMJ, 1991, 302; s. 316 - 323), ktorý je známy svojím rigoróznym prístupom k obsahu publikovaných článkov. Výsledkom je dôkaz o skvalitňujúcom sa klinickom výskume v tomto medicínskom smere a o účinnosti homeopatickej liečby v drvivej väčšine študovaných prípadov. Títo odborníci uzavreli svoj príspevok konštatovaním, že: "...je chybou naďalej tvrdiť, že účinnosť homeopatie nebola zhodnotená a dokázaná za pomoci moderných a kontrolovaných štúdií".
Z oblasti praktickej aplikácie homeopatie môžeme spomenúť správu Dr. Jeniffer Jacobsovej z Univerzity v Seattli, ktorá uskutočnila štúdiu, ktorej cieľom bolo porovnať účinnosť homeopatických liekov s placebom v terapii detských akútnych hnačiek v Nicaragui. Výsledok tejto práce uverejnený v renomovanom časopise Pediatrics (5/94) vyznieva celkom presvedčivo v prospech homeopatie a nenecháva nikoho na pochybách, že účinky tejto terapie nielen že ďaleko presahujú účinok placeba, ale v niektorých prípadoch dokonca aj klasických liekov. Je pochopiteľné, že táto práca spĺňa všetky kritériá objektivity a vedeckej rigoróznosti.
Takto by sme mohli pokračovať v uvádzaní prác potvrdzujúcich objektívny účinok homeopatických liekov ešte veľmi dlho. Sú však ľudia, ktorí neuveria, kým to nepocítia na vlastnej koži. Týmto môžeme odporučiť dvojaký postup. Ak sú chorí, nech sa nechajú vyšetriť skúseným homeopatickým lekárom a potom sa môžu tešiť zo zlepšeného zdravia. Ale ak niekto skutočne neverí, že homeopatický liek je účinný, nech si kúpi homeopatický liek s potenciou vyššou než C 12 (teda s koncentráciou nad Avogadrovým číslom - t.j. teoreticky bez jedinej molekuly pôvodnej látky) a nech si nechá rozpustiť v ústach 3 - 5 granuliek v niekoľkohodinových intervaloch, kým nezacíti, že sa s ním niečo deje. Môže si potom overiť, že príznaky, ktoré sa uňho objavia sú v súlade s popisom daného lieku v homeopatickej literatúre (najvhodnejšie je použiť Allenovu 12 - dielnu, Herringovu 10 - dielnu, alebo Clarkovu 3 - dielnu materiu mediku). Tak na sebe uskutoční tzv. dôkaz lieku. Je to základný spôsob poznávania účinkov nových liekov a ďalšieho rozširovania poznatkov o už známych liekoch. Účinok homeopatických liekov je objektívny a reprodukovateľný.
Popieranie účinnosti a vedeckosti homeopatie vedeckými autoritami z iných odborov vedy tiež neobstojí. Je všeobecne známe, že vedci sú veľmi úzko špecializovaní. Čím viac vedia, tým užšej oblasti sa týka ich poznanie. Dokonca aj v rámci jednej vedeckej disciplíny, napríklad medicíny je lekár, ktorý sa vyzná v niekoľkých oboroch považovaný za polyhistora, za niečo výnimočné. Akékoľvek je oficiálne stanovisko, musíme uznať, že homeopatia je samostatným odborom medicíny, a to značne sa líšiacim od ostatných.
Objavenie homeopatických princípov liečby Samuelom Hahnemannom pred dvesto rokmi by sme mohli prirovnať ku Koperníkovskej revolúcii v astronómii. Tieto dve udalosti nie sú podobné len radikálnou zmenou v pohľade na skutočnosť, ale aj búrlivou reakciou, ktorú tieto udalosti vyvolali. Ako je len ťažké pre niektorých ľudí pozrieť sa do ďalekohľadu alebo vyskúšať si homeopatiu v praxi. Mohlo by to totiž narušiť zaužívané názory a zdanlivé istoty, a to je veru nepríjemné.
Rovnako ako za čias Koperníka, dochádza aj v prípade homeopatie k posudzovaniu vedeckej disciplíny teológmi ( našťastie sú len dvaja ). Chceme tu opäť s celou zodpovednosťou vyhlásiť, že homeopatia je metóda liečby, teda nástroj a nie žiadne náboženstvo alebo ezoterická disciplína. V žiadnych homeopatických príručkách sa nepíše o reinkarnácii, gnosticicizme, východných náboženstvách, mágii, okultizme, astrológii a New Age. Ak by niekto takú knihu napísal, je to výhradne jeho názor a nie názor lekárov praktizujúcich homeopatiu.
Prax a teória homeopatie rovnako nijako nesúvisia s používaním siderického kyvadla alebo s diagnostikou geopatogénnych zón.
Popierame spojenie homeopatie so slobodomurárstvom. Nie je overený ani fakt, že objaviteľ homeopatie bol členom slobodomurárskej lóže. Aj keby tomu tak bolo, s homeopatickou metódou liečenia to nesúvisí. Rovnako ako nesúvisí objav Purkyněho buniek v mozgovom tkanive s pomerne vysokým postavením Jána Evangelistu Purkyně v slobodomurárskej lóži.
Falošné je tvrdenie, že astrológia je zdrojom základnej homeopatickej typológie. Typológia v homeopatii znamená to, že ľudia s určitou stavbou tela a s určitým spôsobom myslenia a cítenia sú na určitý liek citlivejší, než iní ľudia. Pre nich je tento liek konštitučným liekom, ovplyvňuje celý ich organizmus ako celok. Takýchto liekov sú stovky a nielen dvanásť. Teoreticky každý homeopatický liek môže byť konštitučným liekom.
P. Eliáš nepresne cituje aj C. G. Junga. Pritom to bol filozof a psychológ a nie homeopat. Na veci pozeral zo svojho zorného uhla. Rovnako citovanie psychológa T. Dethlefsena z knihy "Osud ako šanca" s. 142 o podávaní Kristovho tela vo vysokých potenciách nemá s homeopatiou nič spoločné. Autor nie je homeopat a používa symbolickú reč na vyjadrenie svojich vlastných myšlienok.
Dezinformáciou je aj zmienka o "rituáli zasvätenia". Pretože o ničom takom v homeopatii nevieme, obrátili sme sa na Dr. Galinu Krejčovú z Prahy. Podala nám vysvetlenie, že išlo o ukážku psychoterapeutických aktivít jedného prednášajúceho, ktorý sa okrem homeopatie zaoberá aj psychoterapeutickým poradenstvom. Teda s homeopatiou to nemalo nič spoločné.
Nikde v dostupnej homeopatickej literatúre a na žiadnom kurze sme sa nestretli s tvrdením, ktoré p. Eliáš podáva ako samozrejmý fakt, že homeopati na základe pádu človeka do zajatia hmoty vyvodzujú, že ak teda Kristovo telo bolo hmotné, bolo i hriešne a nemohlo tým človeku zaistiť spasenie. Toto a podobné inkoherentné tvrdenia sú len výplodom jeho bujnej fantázie.
Do pozornosti veriacich odporúčame knihu "Ale zbav nás od zlého", ktorú napísal Dr. Philippe Madre (Karmelitánské nakladatelství, Kostelní Vydří, 1995; Nihil obstat: P. Vojtěch Kodet O. Carm., Imprimi potest: P. Josef Jančář, O.Carm. ). Tento francúzsky lekár tu prísne posudzuje rôzne spôsoby liečenia, ktoré sú nebezpečné pre dušu človeka. Na základe svojej mnohoročnej skúsenosti odsudzuje napríklad meditačné techniky jógy, psychotroniku, mágiu, ako praktiky, ktoré môžu viesť ku zviazanosti. V kapitole venovanej homeopatii však tento prísny sudca na tejto metóde liečenia nič zlého nenachádza, ak sa nespája s používaním siderického kyvadla. Kyvadlo však, ako sme už povedali, s homeopatiou nijako nesúvisí a skutoční homeopati ho nepoužívajú. Prečítajme si, čo píše Dr. Philipp Madre (s. 86): " Na počátku je třeba potvrdit, že homeopatie využívaná striktně v rámci teorií sestavených jejími předchůdci, nepředstavuje žádné nebezpečí; právě naopak, vypadá to, že nabízí zajímavý doplněk pro klasickou lékařskou praxi. Svými kořeny sahá až k Hippokratovi, ale jejím skutečným zakladatelem byl jeden chudý lékař z minulého století - Hahnemann. Někteří to, co on opět objevil, zpochybňovali a odvolávali se přitom na to, že byl údajně svobodným zednářem. Tyto úvahy jsou pro nás pramálo důležité, protože Hahnemann rozvinul svou teorii na základě dlouholetých zkušeností a protože tato teorie byla následně potvrzena klinickou praxí. ... Všechno tedy záleží na tom, abychom si správně vybrali svého homeopata, protože tento typ lékařství, když je oproštěn od všech esoterických vlivů, přináší právě tak uspokojivé výsledky, jako medikamentózní léčba, a přitom se jich dosahuje prostředky, které poškozují psychiku a celý organismus mnohem méně."
Čo dodať? Možno len krátke zamyslenie, prečo vlastne tento rozruch okolo homeopatie vznikol a aké myšlienkové pochody alebo skôr impulzy podvedomia, viedli k tak vehementnej kampani tejto malej skupinky proti homeopatii?
Zdá sa, že je to intelektuálna pýcha a nedostatok pokory uznať, že možno existuje aj niečo, čomu nerozumiem, o to viac, že som danú oblasť nikdy nebol ochotný skutočne seriózne študovať. Na rozdiel od stoviek lekárov, ktorí poctivo dreli lavice na prednáškach o homeopatii, sa títo samozvaní sudcovia vyhlásili za a priori erudovaných a schopných ju posudzovať, bez najmenšieho pokusu ju najprv študovať a v praxi si overiť. Je to, ako keby si psychiatrický pacient pomýlil poschodie a vstúpil do čakárne diabetologickej poradne, prečítal si letáčik o cukrovke a vzápätí sa začal sťažovať na nevedeckosť a okultnosť diabetologickej praxe, pretože jej neporozumel, aj keď si vďaka svojmu megalomanskému bludu myslí pravý opak.
Ďalším zdrojom averzných pocitov je falošné posilňovanie vlastnej identity , čo je tajomstvom príťažlivosti sektárskeho myslenia. Aké ľahké je pre niektorých ľudí prestať skúmať a začať súdiť, postaviť hranicu a na nej vybudovať múr, lebo oni sú na tej správnej strane. A menovaní si vo svojej fanatickej zaslepenosti a hluchote vybudovali skutočne poriadny múr. Napriek tomu, že im členovia Slovenskej homeopatickej spoločnosti ponúkli dialóg, odmietli diskutovať a čo len zapochybovať o správnosti svojich názorov. Obraz hrachu dopadajúceho na stenu skutočne vystihuje túto situáciu.
Ale členovia Slovenskej homeopatickej spoločnosti (SHS) ľahostajní nie sú. Sú to lekári a farmaceuti, ktorí sa v drvivej väčšine hlásia ku kresťanskej viere. Sú znepokojení dezinformáciami o homeopatii. Výborom SHS bola preto ustanovená pracovná skupina, ktorá je oprávnená zastupovať SHS v riešení otázok vzťahu homeopatie a náboženstva. Členovia tejto pracovnej skupiny nadviazali kontakt s najvyššími kruhmi cirkevnej hierarchie na Slovensku. Pevne veríme, že už čoskoro bude toto nedorozumenie vyriešené a bude oznámené oficiálne stanovisko katolíckej cirkvi.
Za Slovenskú homeopatickú spoločnosť: MUDr. V. Petroci, MUDr. P. Javor