Články - Vlastné prípady z praxe
Liek pre Popolušku
V júni 1997 ma telefonicky požiadal o pomoc manžel 24 - ročnej pacientky. Bola v stave ťažkej neurasténie. Bála sa všetkého, najmä však smrti a toho, že sa otec vráti. Stále opakovala, že sa nedožije konca leta resp. vianoc (kedy mal prísť otec z USA). Bála sa, že nebude môcť vychovať svoje dieťa, lebo zomrie. Bola veľmi stiesnená. Veľa plakala. Rýchlo sa jej menila nálada. Vyžadovala, aby bol manžel stále s ňou, inak sa triasla od strachu. Mala pocit, že je neschopná a nič nedokáže urobiť. Bála sa vyjsť von a nakúpiť. Všetko si brala veľmi k srdcu. Mala búšenie srdca, rannú nauzeu zhoršenú státím a zlepšenú pohybom. V noci sa triasla z nervového vypätia. Mala návaly tepla. Celý život bývala stiesnená a neverila si, ale teraz jej stav bol výrazne horší ako kedykoľvek predtým. Zhoršenie nastalo po telefonáte z USA, v ktorom otec oznámil, že sa vracia po dlhšom pobyte domov. Preto som sa spýtal aký má pacientka vzťah k otcovi a prečo sa bojí jeho príchodu. Otec bol alkoholik, veľmi ubližoval mame aj pacientke od detstva. Rodičia nechceli aby sa vydala, lebo mali strach, že stratia slúžku a pestúnku. Odišli žiť na niekoľko rokov do USA a jej nechali na starosť mladšiu sestru, ktorá je dosť problémová. Jej prvé dieťa sa udusilo pupočnou šnúrou. Narodilo sa mŕtve v 8. mesiaci po tom ako na ňu v telefóne otec kričal. Nahneval sa, že v byte premiestnili nábytok. Pacientka si vyčítala, že nie je dobrá matka, lebo prvé dieťa jej zomrelo a druhé má psoriázu.
a základe týchto informácií som odporučil manželovi, aby jej dal Strontium carbonicum 12 DH raz denne niekoľko dní po sebe. Predpísal som tento liek na základe neistoty vzniknutej počas dlhoročného fungovania v role popolušky, ktorá sa má starať o iných, ale ktorá nemôže prejaviť svoje vnútro a potreby.
V polovici augusta 1997 prišla za mnou pacientka osobne. Povedala, že po lieku už v priebehu týždňa cítila výrazné upokojenie, bola menej napätá, prestala plakať, znížila sa intenzita strachu, manžel nemusel byť už stále pri nej a dokázala vyjsť von z bytu na nákup. Uvedomila si svoju silu. Po lieku už nemáva návaly tepla, ale doobeda je ešte roztrasená. Liek užívala dva týždne raz denne.
Pri osobnom stretnutí mi povedala viac o sebe a svojom živote. Jej ťažkosti sú dlhodobé a zhoršujú sa pri psychickej záťaži. Napríklad v máji 1997 robila skúšky, aby získala vodičský preukaz. Chcela ich urobiť dobre, bolo to pre ňu duševnú vypätie. Ako reakcia na to sa objavili o dva týždne návaly tepla, nespavosť, výrazný pocit slabosti.
"V detstve boli problémy. Necítila som podporu u rodičov. Nemohla som o svojich problémoch povedať ani mame ani otcovi. Mala som veľký strach z otca, ktorý bol alkoholik. Nemohla som sa nikdy tvorivo prejaviť. Už od 12-tich rokov som sa musela starať o svoju mladšiu sestru. V detstve som mala zlosť na mamu, že sa nevedela od otca odpútať, aj keď ju často bil. Otec v noci hlasno púšťal hudbu a kričal na mamu. Triasla som sa v noci od strachu. Mama sa mňa starala, kým sa nenarodila sestra. Vtedy som mala 12 rokov. Od tej chvíle som sa ja musela starať a trvá to až doteraz. Po narodení sestry sa mama o mňa prestala zaujímať. Nemala som žiadne práva, musela som len pracovať a robiť to, čo mi prikázali. Nemohla som sa nikdy prejaviť. Cítila som sa veľmi obmedzovaná rodičmi. Stále odo mňa niečo chceli. Bola som ako sluha, ktorý môže len plniť rozkazy rodičov. Nemohla som sa im ani zveriť. Nemala som silu vzoprieť sa. Veľmi sa mi páčila francúzština, ale nezvládala som všetko naraz.
Možno som mala aj strach, že keď niekomu poviem niečo zlé, bude sa na mňa hnevať. Veľmi by ma to potom trápilo a plakala by som. Nechcela som, aby videli, že sa trápim, preto som sa uzatvárala. Bála som sa, že stratím ľudí, ktorí boli ku mne dobrí, že otec zničí všetky moje vzťahy. Otcovi sa nepáčil ani môj terajší manžel. Nechcel, aby som s ním chodila. Spočiatku aj žiarlil. Začala som sa hanbiť rozprávať s inými mužmi. Prešlo to až do averzie k mužom."
Začali sa u nej objavovať depresie, často plakala, bola nepokojná, nervózna, kričala. Mala závrate, návaly tepla a búšenie srdca. Žila s pocitom, že je na niečo chorá. Nemala zmysel života a začal prevládať pocit, že čoskoro už zomrie. Po lieku Strontium carbonicum sa zmenil jej pohľad na život.
Chute: chuť na čokoládu (2), múčne jedlá, zmrzlinu, cibuľu, paradajky, papriku. V troch mesiacoch prekonala pravdepodobne zápal mozgových blán. Keď bola malá, mávala kŕče v zadnej časti hlavy. Od 10. roku života má polinózu.
Spí na bruchu s rukami pri tele. Sníva sa jej, že ju manžel nechal. Vždy si málo verila. Žiarlila na manžela, že si nájde lepšiu partnerku. Veľmi na ňom lipla, ale od narodenia chlapčeka sa upla na dieťa. Chcela by zdravie, dieťatko a cestovať okolo sveta, lebo stále len doma sedí.
V priebehu nasledujúcich rokov sa stav pacientky výrazne zlepšil, je pokojná, viac si verí, nebojí sa už otca, nemáva návaly tepla, nauzeu, búšenie srdca a tras. V decembri 1998 sa jej narodilo dievčatko. Liek bolo potrebné ešte raz opakovať.
Jan Scholten vo svojej knihe Homeopatia a prvky v zozname základných tém priradil Popoluške Strontium. Nemecký homeopat Jürgen Becker spája zas s postavou Popolušky Carcinosinum. U Strontia aj u Carcinosina je v popredí obrazu lieku výrazné potlačenie vlastných túžob a prejavov a služba iým. Na prvý pohľad sa tieto lieky podobajú, ale ich podstata je iná. Carcinosinum je človek veľmi vášnivý s bohatým citovým životom, ktorému nie je dovolené tieto city otvorene prejavovať, či už pod vplyvom skutočného zneužívania alebo vrodeného pocitu, že uvoľnenie tejto energie by mohlo viesť k deštrukcii osoby. Preto základnou myšlienkou sa stáva téma kontroly seba a svojho okolia, sebaovládania a pedantnosti. Liek Carcinosinum je vyrobený z karcinómu prsníka a vystihuje podstatu karcinomatózne miazmy - udržať kontrolu, inak hrozí smrť.
Strontium patrí do druhého štádia periódy striebra v periodickej tabuľke prvkov. Druhé štádium je charakterizované témou "dvoch". Človek už nie je sám ako v prvom štádiu. je tu už niekto, kto ho pozoruje. človek je neistý, stiahne sa, prispôsobí sa, snaží sa skryť, neprejavovať, lebo tak neurobí chybu, ktorú by si mohol všimnúť ten druhý a kritizovať ho preto. Je to veľmi pasívny stav. Perióda striebra zas súvisí s témou originality, vyjadrenia jedinečnosti svojho vnútra. Lieky z tejto periódy majú pocit, že v ich vnútri je niečo, čo by mohlo byť zaujímavé aj pre iných. Preto ich vystihujú témy: tvorivosť, inšpirácia, umenie, veda, mystika, kráľovná, hlas, sluch, sexualita, ambicióznosť, poníženie. U Strontia vznikajú kombináciou vlastností periódy striebra a druhého štádia témy: kritika myšlienok, prispôsobenie sa názorom iných, neistota v prejavovaní svojho talentu a schopností. Podľa Jana Scholtena: "Majú pocit, že sú premožení a zmietnutí tými, ktorí im nedajú žiadny priestor na formulovanie vlastných myšlienok. Proces adaptácie môže ísť až tak ďaleko, že sa úplne vzdajú niekomu inému, robia všetko, čo povie a nikdy sa nevzoprú, rovnako ako Popoluška, ktorá žila v prachu a špine. Ale rovnako ako Popoluška hlboko v sebe cítia, že majú niečo veľmi vzácne a čisté, čo zostáva nepoškvrnené. Tí, ktorí dokážu nazrieť dostatočne hlboko do ich vnútra, uvidia v nich kráľovnú."
Z fyzických vlastností je pre Strontium typická chudosť, ľavostrannosť, zimomrivosť, problémy s hlasom, pľúcami, ováriami a testes a sklon k vyvrtnutiu členkov.
autor: MUDr. Vladimír Petroci